Akustické izolácie

Podlahy

Podlahy sú dôležitým konštrukčným prvkom, ktorý spolu so stropnou doskou má zabezpečiť krokovú nepriezvučnosť horizontálnej konštrukcie. Čím je plošná hmotnosť mp (kg.m-2) väčšia, konštrukčná a materiálová skladba rôznorodejšia (striedanie akusticky tvrdých a mäkkých materiálov), tým istejšie sú predpoklady na dosiahnutie lepších zvukovoizolačných vlastností. Rozlišujeme tri základné skupiny:

  • ťažké plávajúce podlahy s hrúbkou h≥50 mm; mp ≥75 kg.m-2,
  • ľahké plávajúce podlahy s hrúbkou 25 mm≤h≤40 mm; mp ≥15 kg.m-2,
  • izolačné podlahové povlaky s hrúbkou 5 mm≤h≤25 mm; mp ≥2,5 kg.m-2.

Ľahká plávajúca podlaha  

Má roznášaciu vrstvu z veľkoformátových ľahkých dosák s viacerými vrstvami spájaných zvyčajne na pero a drážku, uložených voľne na akustické dosky, ktoré tvoria pružnú izolačnú vrstvu.

Akustické izolačné dosky kladieme na rovnú stropnú konštrukciu (s max. nerovnosťou podkladu ± 2 mm/2 m) tak, aby medzi doskami nevznikli žiadne škáry. Na akustické dosky priamo kladieme dosky OSB na pero a drážku v dvoch vzájomne kolmých vrstvách, ktoré sú spojené buď skrutkovaním, lepením alebo sponkovaním. Medzi dosky OSB by sa mala vložiť separačná vrstvu z PE fólie, ktorá zabraňuje prípadnému vŕzganiu. Hrúbku dosiek volíme s ohľadom na úžitkové zaťaženie. Pri ľahkej plávajúcej podlahe  je nutné roznášaciu vrstvu urobiť v dvoch vrstvách tak, aby bola striedavá orientácia dosiek. Pri doskách hrubších ako 22 mm je nutné použiť spájanie jednotlivých kusov na pero a drážku. Pre obytné miestnosti sa odporúčajú dosky hrúbky 2×15 mm alebo 2×18 mm. Roznášacia doska musí byť dilatovaná od okolitých stien. Pre zachovanie rovnomernej tuhosti v strede a na kraji je nutné okraj dosiek OSB podložiť stužujúcim pásikom dosky OSB a hobrou (materiál z lisovaných drevených vláken) o šírke max. 100 mm.

Pri ľahkých plávajúcich podlahách je roznášacia vrstva obvykle aj nášlapnou, čím sa počet základných vrstiev zmenšil na dve.

skladba pre ľahkú plávajúcu podlahu

skladba pre ľahkú plávajúcu podlahu

 

Technológia kladenia ľahkej plávajúcej podlahy

 

podkladná izolácia

podkladná izolácia

1. Podkladná vrstva podlahy musí byť suchá, čistá a predovšetkým rovná.

položenie

položenie

2. Položenie dilatačného okrajového pásika okolo obvodových stien miestnosti.
3. Vystuženie okraja podlahy pokladáme podkladný okrajový pásik o šírke 100 mm po obvode steny miestnosti z OSB dosky alebo izolantu.

vystuženie

vystuženie

položenie akustických dosiek

položenie akustických dosiek

 

4. Položenie akustických dosiek na vyrovnanú stropnú konštrukciu pokladáme akustickú izolačnú vrstvu z kamennej vlny na väzbu.

Položenie roznášacích dosiek

Položenie roznášacích dosiek

5. Položenie roznášacích dosiek OSB – 1. Vrstva Na akustické dosky položiť spodnú vrstvu z dosiek OSB (pero a drážka) kolmo na pozdĺžnu stranu akustických dosiek a uchytiť dosku k okrajovému podkladnému pásiku z OSB dosky.

2. Vrstva

2. Vrstva

6. Poženie roznášacích dosiek OSB – 2. Vrstva. Hornú roznášaciu vrstvu z OSB (pero a drážka) uložiť kolmo na spodnú OSB dosku z dôvodu rovnomernej tuhosti roznášacej vrstvy podlahy. Dosky vzájomne spájame skrutkovaním, lepením alebo sponkovaním. Medzi dosky OSB sa doporučuje vložiť separačnú vrstvu z PE fólie, ktorá zabraňuje prípadnému vŕzganiu.

Pokládka nášľapnej vrstvy

Pokládka nášľapnej vrstvy

7. Pokládka nášľapnej vrstvy. Na roznášaciu vrstvu OSB dosiek pokladáme laminátovú podlahu, vlysy, parkety, PVC, koberec, keramickú dlažbu a pod.

 

Ťažká plávajúca podlaha

Ako vrchná roznášacia vrstva sa používa armovaná betónová mazanina pri minimálnej hrúbke 50 mm a kvalite betónu C 16/20. Medzi betónovou mazaninou a betónovým poterom je nutné použiť separačnú hydroizolačnú fóliu. Pod ťažkú plávajúcu podlahu je možné navrhnúť všetky druhy výrobkov pre podlahové konštrukcie, je však nutné prihliadať na účel miestnosti, v ktorej sa daná podlaha nachádza a teda na maximálne úžitkové zaťaženie, ktoré by malo byť určené projektantom.

Ťažká plávajúca podlaha je oddelená od nosnej stropnej dosky a okolitých stien mäkkou pružnou podložkou, ktorá tvorí pružinu medzi roznášacou vrstvou a stropnou doskou. Má charakteristické vrstvy:

  • nášľapnú,
  • roznášaciu,
  • izolačnú.

Nášľapnú vrstvu tvoria obvykle vlysy, parkety, PVC, guma a pod. Roznášacia vrstva je obvykle betónová hrúbky 35-40 mm. Uložená je cez lepenku na zvukovoizolačnej podložke, obvykle na báze minerálnych vlákien.

skladba-pre-tazku-plavajucu-podlahu

Nulové podlahy

Nulové podlahy (izolačné podlahové povlaky sa skladajú s tenkej nášlapnej vrstvy (PVC, linoleum a pod.), ktorá môže byť podložená mäkkou pružnou vrstvou (textil, plsť, guma) a je lepená alebo voľne položená na stropnej doske.

Akusticky jednoduché konštrukcie

Jednoduché konštrukcie – sú to steny zložené z tuhých materiálov (tehla, betón, železobetón), z materiálov v jednej alebo vo viacerých vrstvách, ktoré sú vzájomne spojené a kmitajú ako jeden celok. Pri tomto druhu ohybovo tuhých materiáloch platí pravidlo, že čím vyššia je plošná hmotnosť steny, tým vyššia je aj jej nepriezvučnosť. V praxi sa dosahuje Rw 45 až 65 dB. Pozornosť treba venovať frekvenčnému priebehu nepriezvučnosti konštrukcie, pretože v oblasti nižších frekvencií (v rezonančnej oblasti a v oblasti koincidencie) dochádza k poklesu hodnôt nepriezvučnosti, a tým k oslabeniu zvukovoizolačných vlastností steny. Túto skutočnosť treba vziať do úvahy v prípade navrhovania deliacich konštrukcií medzi chránené priestory a hlučné miestnosti, napr. kotolne, strojovne chladenia, strojovne VZT a pod. Ukážky rôznych druhov jednovrstvových konštrukcií:

jednoduchá konštrukcia

jednoduchá konštrukcia

 

Akusticky viacvrstvové konštrukcie

Ide o konštrukcie, ktoré sa skladajú z dvoch čiastkových (najčastejšie ľahkých) stien ako priečky dvojité, no spojenie dosiek sa realizuje ako tuhé, a to tak po obvode, ako aj v ploche prvku. Majú nižšiu plošnú hmotnosť ako steny jednoduché a tuhé jadro tvorí väčšinou voština, plech, sololit, kôrové dosky, polystyrén. Viacvrstvové konštrukcie sa v dôsledku tuhého spojenia blížia svojím akustickým správaním viac k akusticky jednoduchým ako k násobným konštrukciám.

Zvukovoizolačné vlastnosti týchto konštrukcií zisťujeme iba na základe akustických meraní. Takáto skladba konštrukcie nepatrí medzi typické skladby deliacich priečok. V súčasnosti sa využívajú napr. na vytvorenie posuvných, skladacích konštrukcií, príp. dverí, kde sa uplatňuje najmä ich vlastnosť vyššej tuhosti a menšej plošnej hmotnosti.

vrstvená konštrukcia

vrstvená konštrukcia

Akusticky násobné konštrukcie

Hmotné akustické priečky sú obvykle montované (murované) z hmotných prvkov vyplnených akustickou izoláciou, ktorá oddeľuje steny medzi sebou. Dôjde tak k prerušeniu akustického mostu. Veľký význam má vyhotovenie omietok, ktoré musia dokonale vyplniť všetky škáry. Napojenie na steny a stropy musí byť urobené dilatačne. Násobné konštrukcie možno navrhovať v prípade, ak si zvýšenie nepriezvučnosti vyžaduje významné zvýšenie plošnej hmotnosti jednoduchej stenovej konštrukcie. Násobná konštrukcia je zložená z dvoch, prípadne viacerých prvkov, vzájomne oddelených vzduchovou medzerou. Striedaním akusticky tvrdých a mäkkých materiálov dôjde k vytvoreniu stenovej konštrukcie s výrazne lepšími zvukovoizolačnými vlastnosťami. Pri správnom návrhu materiálovej skladby a návrhu hrúbky vzduchovej medzery možno tento druh konštrukcie použiť aj ako priečku medzi bytmi, alebo ako stenu medzi radovými rodinnými domami.

Zvýšené požiadavky na nepriezvučnosť by si vyžiadali nadmerné zvýšenie plošnej hmotnosti jednoduchých konštrukcií. Z tohto dôvodu je vhodné aplikovanie zdvojených, prípadne viacnásobných konštrukcií. Zdvojené (viacnásobné) stavebné konštrukcie sa vyznačujú dvoma (viac) vrstvami, ktoré medzi sebou nie sú pevne spojené a sú navzájom oddelené izolačným materiálom. Pri zdvojených (násobných) konštrukciách sú akustické vlastnosti ovplyvnené nielen ich hmotnosťou, ale aj ich skladbou. Priečky delíme na dva druhy: hmotné (m ≥ 40 kg/m2) a ľahké (m < 40 kg/m2). V praxi sa pri zdvojených konštrukciách dosahuje Rw 30 až 65 dB, pri viacnásobných možno dospieť až k hodnotám okolo 80 dB. V porovnaní s jednoduchými konštrukciami majú pri rovnakej hrúbke steny a rovnakej plošnej hmotnosti zdvojené a viacnásobné  konštrukcie vždy významne lepšie akustické parametre.

násobné konštrukcie

násobné konštrukcie

 

Zásady pre konštrukciu hmotných priečok

Klasické vyhotovenie murovanej priečky:

  • vo fáze projektu posúdiť návrh konštrukcie (s ohľadom na plošnú hmotnosť) vrátane napojenia na okolité konštrukcie,
  • vzdialenosť hmotných vrstiev voliť pokiaľ možno najväčšiu (pre hmotné priečky min. 30 mm),
  • v múre sa nesmú vyskytovať statické defekty (prasknuté murovacie prvky, trhliny v maltovom lôžku, trhliny cez omietku a pod.),
  • nesmú vznikať škáry v styku s okolitými konštrukciami (chúlostivé najmä v styku so stropnou konštrukciou),
  • steny musia byť budované ako homogénne, t. j. bez cudzorodých murovacích prvkov,
  • rozvody vedieme zásadne mimo akustickej priečky (najmä rozvod vody a odpadu),
  • akustická izolačná výplň musí byť predpísaného typu.
  • Moderné prvky zdvojených murovaných akustických priečok:
  • steny sú dilatačne (bez vzájomného spojenia) napojené po obvode (steny, strop, podlaha) s využitím plochých kotiev z nehrdzavejúcej ocele a dilatačných pásikov,
  • rôzne hrúbky hmotných stien zlepšujú akustiku,
  • na murovanie používame výhradne na to určené akustické tehlové bloky, prípadne hutné betónové prvky.