Hydroizolácie

Plastické hydroizolácie

 

Podkladová vrstva

Bezprostredný podklad izolačných vrstiev môže podľa okolností stavby tvoriť buď vrstva betónu, tehlové murivo ošetrené cementovou omietkou, alebo zhutnený násyp štrkopiesku, ktorý je vhodný najmä v agresívnom vodnom prostredí. Pri izolovaných objektoch rozdelených dilatačnými škárami je nutné, aby v rovine pracovnej škáry bola zhodne dilatovaná aj podkladná vrstva. Betónový alebo omietnutý murovaný podklad musí byť rovný bez dutín, ostrých zlomov, ostrých výstupkov a výčnelkov a iných predmetov, ktoré môžu poškodiť izoláciu. V kútoch sa podklad nezaobľuje. V miestach mechanického kotvenia musí byť podklad stvrdnutý. Podklad nemusí byť úplne suchý, nesmú na ňom však ostať kaluže vody. Ak je podkladná konštrukcia pod hladinou podzemnej vody, musí byť po dobu realizácie úroveň tejto hladiny umelo znížená o min. 500 mm pod najnižší bod izolácie. Podkladná vrstva zvislej izolácie pri podzemných častiach stavieb môže byť tvorená nosnou stenou objektu, izolačnou prímurovkou, monierkou. Ak budú izoláciou prestupovať potrubné vedenia, na ktorých obvode sa bude izolácia ukončovať, musia tieto prvky dopredu osadené do svojej konečnej polohy. Prestupy izoláciou by mali byť vždy kolmé k rovine izolácie a vzdialené najmenej 25 mm od hrán a kútov podkladu izolácie. V prípade, že sa izolačný povlak nachádza v agresívnom prostredí, musí byť realizované tlakové opatrenia na zaistenie trvanlivosti ochranných vrstiev izolačného plášťa.

Stanovenie priamosti a rovnosti podľa STN EN 1848 – 2

Pri teplote +23 °C sa na podklad dlhý aspoň 10 m a široký aspoň ako šírka skúšobnej role rozvinie bez vzniku napätí aspoň prvých 10 m role. Po 30 minútach sa zmeria priamosť ako najväčšia vzdialenosť v mm medzi okrajom pása a rovinou vyjadrujúcou dĺžku rozvinutého pása. Rovinnosť sa zmeria ako najväčšia vzdialenosť v mm medzi vrcholom najvyššej vlny okraja a rovným podkladom.

Vstupná kontrola podmienok

Zhotoviteľ má povinnosť pri vstupnej kontrole uplatniť pripomienky najmä čo sa týka:

  • nedostatkov podkladov pod izolácie, spôsobených
    • nerovnosťami pod dvojmetrovou latou (vodováhou, max. 20 mm),
    • neprípustným zvlnením, kde vzdialenosť vrcholov dvoch vĺn je menšia ako 1 m a väčšia ako 2 m,
    • podkladné betóny a ochranné betónové mazaniny musia byť zhotovené min. z betónu C 20/25 (upravený latou alebo dreveným hladidlom pre izolácie z asfaltových pásov,
    • podklad pri izoláciách proti zemnej vlhkosti pri fóliách môže tvoriť aj štrkopiesková vrstva zhutneného kameniva frakcie do 32 mm, hrúbky do 50 mm alebo frakcie do 62 mm a hrúbky 100 mm,
    • podklad musí byť rovný, bez mechanických nečistôt, ostrých výstupkov, bez znečistenia ropnými produktmi (oleje a pod.)
    • pri izoláciách z asfaltových pásov vlhkosť max 4% hmotnosti neviazanej vody v povrchovej vrstve (20 mm)
    • trhlinami od pnutia alebo sadania, kavernami,
    • sieťovými trhlinami v betóne,
    • ostrými hranami od debnenia a na nárožiach,
    • nedostatočným zaoblením rohov, hrán a kútov (min. 50 mm),
    • príliš hrubými, pórovitými, hladkými, vlhkými, silne sajúcimi a zaolejovanými plochami (pre asfaltové pásy hrúbka makrotextúry 0,6 až 1,0 mm),
  • nevhodného spôsobu vyhotovenia a polohy prienikových prvkov a dilatácií,
  • nevhodných, alebo chýbajúcich montážnych prvkov, slúžiacich k napojeniu na izolácie alebo prieniky ( kovové musia byť žiarove pozinkované ). Pri izoláciách proti tlakovej vode musia byť so skrutkovateľnou prírubou,
  • potreby zníženia hladiny spodných vôd ( 300 mm pod úroveň najnižšieho miesta stavebnej jamy).

Klimatické podmienky

Zhotovovanie hydroizolácií z fólií je možné za minimálnej teploty (vzduch aj podklad) + 5 °C. Je zakázané zhotovovať izolácie pri zrážkach (dážď, padajúca rosa a hmla, námraza) a silnom vetre. Za splnenia osobitných opatrení (skladovanie fólií v temperovanom sklade, ochrane pracovného prostredia – provizórny prístrešok ) je možné zhotovovať izolácie pri teplotách do 0 °C. Teplota pri skúšaní hydroizolácie nesmie poklesnúť: podklad + 5 °C, vzduch 0 °C.

Kladenie textilnej vrstvy

Podkladové textilné vrstvy, tvoriace súčasť izolačného súvrstvia, sa na podklad kladú voľne s presahmi širokými minimálne 50 mm. Orientácia jednotlivých pásov textílie a ich presahov nie je rozhodujúca, dôležité je len, aby podklad bol ochrannou vrstvou úplne pokrytý bez nebezpečenstva posunu z polohy. Na vodorovných plochách sa textílie zásadne nekotvia, iba sa podľa potreby na okrajoch provizórne priťažuje proti vplyvu vetra. Na zvislých a šikmých plochách sa v podkladovej vrstve textílie najprv dočasne mechanicky pripevňujú pri hornom okraji plochy, a to podľa okolností pribitím cez dosku alebo prehnutím cez hranu muriva a zaťažením, následne sa riadne zakotví úchytnými prvkami vlastného fóliového izolačného povlaku. V krycej vrstve sa na zvislých a šikmých plochách textílie vešia na prečnievajúci okraj podkladovej vrstvy po predchádzajúcom zvarení jej horného okraja s ponechaným presahom podkladovej ochrannej vrstvy. Pri vyšších stenách, výšky nad 3,5 m možno kryciu ochrannú vrstvu podľa potreby aj v ploche steny bodovo prichytiť k izolačnej fólií polyuretánovým lepidlom. Presahy jednotlivých pásov textílie sa v podkladovej vrstve zvarí iba bodovo horúcim vzduchom. V krycej ochrannej vrstve je nutné presahy textilných pásov vždy súvisle zvariť horúcim vzduchom ako ochranu pred vnikaním nečistôt, cudzích predmetov, zásypového materiálu alebo betónové zmesi pod ochrannú vrstvu na povrch izolačné fólie.

plastická izolácia

plastická izolácia

 

Dimenzovanie izolácie

V súlade s užívaným a overeným dimenzovaním izolácií sú predpísané ako minimálne nasledujúce hrúbky fólií:

  • 0,6 mm proti zemnej vlhkosti,
  • 1,0 mm proti gravitačnej vode,
  • 1,5 mm proti tlakovej vode.

V prípade, kedy sa predpokladá zvýšené mechanické namáhanie, navrhujeme voliť hrúbku fólie o stupeň vyššie t. j. 1,0 mm, 1,5 mm, 2,0 mm. Na vodorovných alebo iba málo zmáčaných sklonitých plochách podzemných stropných konštrukcií sa i pri hydrofyzikálnom namáhaní vlhkosťou navrhujú izolácie proti tlakovej vode. Izolácia proti vode stekajúcej po povrchu konštrukcie alebo presakujúcej horninovým prostredím sa navrhuje najmä pre nadzemné konštrukcie so sklonom nad 3°. Menej vhodné sú pre podobné konštrukcie pod zemou, u ktorých nie je možné vždy zaručiť dokonalé odvodnenie a vylúčiť možnosť zadržania vody na ploche hydroizolácie. Izolácie proti tlakovej vode sa navrhujú pod úrovňou maximálnej hladiny podzemnej vody a nad túto hladinu do výšky min. 300 mm. Hrúbku fólie volíme podľa intenzity predpokladaného zaťaženia. Izolácia proti tlakovej vode sa navrhujú aj v prípade, že je objekt zakladaný v nepriepustnej zemine, t. j. so súčiniteľom priepustnosti menším ako 1.10-4 ms-1, (napr. íl, ílovité hliny a pod) a to bez zreteľa na to, ak bola zistená hladina podzemnej vody alebo nie. Výnimkou sú iba prípady, keď je zaistené trvalé odvodnenie bezprostredného okolia objektu vylučujúce vznik miestnej hladiny podzemnej vody po celú dobu predpokladanej životnosti objektu. V tom prípade je maximálnou hladinou vody úroveň, na ktorej je podzemná voda udržiavaná odvodňovacím systémom. Horný okraj izolačného povlaku je nutné ukončiť minimálne 300 mm nad priľahlým upraveným terénom a zaistiť jeho vodotesné napojenie na podkladnú stenovú konštrukciu. Fólie z PVC-P a modifikovaných PO môžu byť bez obmedzovacích faktorov použité v prostredí s trvalou teplotou až do 40°C, fólie z PE-HD až do teploty 70°C. Izolácie proti tlakovej vode sa navrhujú v miestach, kde podklad vytvára kút alebo hranu, zosilnenie prídavným pásom fólie širokým minimálne 300 mm z rovnakého typu fólie z akého je navrhnutá izolácia. Pri nežiaducom prenikaní vody a vlhkosti do konštrukcie sa izolujú spojito všetky časti vystavené pôsobeniu vody a vlhkosti.

Kladenie izolačnej fólie

Pásy izolačnej fólie sa na podkladovú ochrannú textilnú vrstvu rozvinú z rolky so vzájomným presahom šírky minimálne 50 mm (bočné aj čelné presahy) a podľa potreby sa upraví ich dĺžka odrezaním. medzi susednými pásmi fólie musia byť čelné presahy vzájomne posunuté (tzv. kladenie na väzbu) najmenej o 100 mm. Orientácia fóliových pásov a ich presahov voči stavbe a smeru pôsobeniu vody nie je rozhodujúce. U zvislých izolácií sa jednotlivé pásy fólie orientujú spravidla zvislo. Pásy fólie ležiace v konečnej správnej polohe sa na svojich okrajoch vzájomne spoja a na zvislých plochách napred buď v okraji bodovo prikotvia alebo pripoja k vopred osadeným úchytným prvkom.

Kotvenie izolačného povlaku k podkladu

V mieste prechodu vodorovnej izolácie na zvislú sa doporučuje PVC-P fóliu prikotviť vodorovnú izoláciu k podkladu najlepšie pomocou nekorodujúceho novodurového profilu, ku ktorému sa následne privarí fólia vytvárajúce zvislú izoláciu. Na vodorovných a mierne sklonitých plochách sa izolačné súvrstvia v súlade s konštrukčnými princípmi spravidla k podkladu nekotvia. Na sklonitých a oblých plochách, kde hrozí zosunutie izolácie vlastnou tiažou, postačí obyčajne zakotvenie pri hornom okraji plochy. Podobne aj pri zvislých plochách výšky do 5 m postačí jediné dočasné zakotvenie alebo ukončovacie zakotvenie na hornom okraji. U stien výšky cez 5 m je potrebné prídavné kotvenie vo viacerých úrovniach nad sebou podľa optimálnych rozstupov pracovných etáp alebo výšky lešenia, ktoré je k dispozícii. Prídavné kotvenie možno vykonať kotviacim prvkom s podložkou uprostred pásu s následným prekrytím kotvenia záplatou.

kotvenie izolácie

kotvenie izolácie

Kotvenie fóliou z PVC-P sa vykonáva spravidla pomocou líniových úchytných pásikov šírky 50 mm, a to buď z poplastovaného plechu, alebo z húževnatého PVC (nekorodujúci prvok), k podkladu pripevnenými natĺkacími rozpernými nitmy cez podkladovú ochrannú textíliu, ktorú tak súčasne pridržujú na stene. Izolačné fólie sa k takto osadeným uchyteným pásikom súvisle privarí horúcim vzduchom. Kotvenie fólie z polyolefínov sa vykonáva bodovo v okraji pásov s následným prevarením kotviacich prvkov s podložkou ďalším pásom fólie. Tento spôsob je možné uplatniť aj pre fólie z PVC-P. Vrchná ochranná vrstva textílie sa pokiaľ možno vešia na zvislých stenách na celú výšku voľne alebo sa v prípade nutnosti kotví k fólii bodovo vhodným polyuretánovým tmelom.

Fóliová hydroizolácia na zvislých stenách sa kotví v úrovniach jednotlivých podlaží – takzvané etapové spoje. Kotvenie sa realizuje len na hornom okraji danej etapy. Na kotvenie fóliovej hydroizolácie na hornom okraji sa vždy používa líniové kotvenie. Kotviace pásiky pritláčajú fóliovú hydroizoláciu k podkladu alebo sa na ne hydroizolácia teplovzdušne privarí. Kotviace prvky sa k pevnej podkladovej vrstve z betónu alebo omietnutého muriva bodovo pripevňujú zatĺkacími rozpernými nitmi s rozstupom približne 200 mm. Jednotlivé kotviace pásiky sa osadzujú so styčnými škárami širokými minimálne 3 mm (aby bola možná ich dilatácia).

Bodové kotvenie izolačnej fólie na zvislých plochách sa realizuje v presahoch pásu minimálne po 1 m dĺžky, po každých 5 m aj v strede pásu aspoň dvoma kotvami, ktoré sa potom prekryjú záplatou. Kotvenie v okraji pásu sa prekryje ďalším pásom fólie tak, aby šírka teplovzdušného homogénneho zvaru popri kotvách pri fóliách z PVC-P zodpovedala šírke minimálne 30 mm. Opísané bodové kotvenie v presahoch sa využíva najmä v miestach, kde je potrebné, aby hydroizolačná fólia maximálne kopírovala podklad, napríklad v tuneloch.

Spájanie izolácií

Všetky spoje izolačnej fólie medzi jednotlivými pásmi navzájom sa môžu vykonávať buď teplovzdušným zvarom alebo studeným spojom pomocou rozpúšťadla tetrahydrofuránom (THF). V prípade izoláciie proti tlakovej vode sa odporúča spoje vykonávať teplovzdušným zváraním. Spoje izolačnej fólie s priestorovými tvarovkami a s úchytnými páskami a lištami sa vykonávajú výhradne horúcim vzduchom. Spájanie pomocou THF (riedidlom) možno vykonávať iba na otvorenom priestranstve za teploty ovzdušia nad +15°C a za suchého počasia. Zváranie horúcim vzduchom je naproti tomu možné v uzavretých priestoroch a za teploty ovzdušia do -5°C (pri nízkych teplotách je postup zvárania len trochu pomalší a je nutné upraviť aj zváracie teplotu).

Vodotesné a plynotesné spojenia drenážnych fólií (protiradónová ochrana) zabezpečuje samolepiaca páska, vo výrobe nanesená k jednému okraju fólie na stranu výstupkov. Susedné pásy fólie sa k sebe na skúšku s predpísaným presahom priložia – prekontroluje sa vzájomné zapadnutie výstupkov. Pri bočnom napojení sa okraj fólie, opatrený samolepiacou páskou, kladie ako horná. Po skúške sa odhrnie a za postupného snímania ochrannej fólie zo samolepiacej pásky sa už k položenému pásu opäť prikladá v mieste presahu plnoplošne dotlačuje. Pri napojení v smere pozdĺžnom sa použije najmenej jeden pruh osobitne dodanej obojstrannej samolepiacej pásky. Nalepí sa na už položený pás drenážne fólie. Lepí sa v mieste presahu cez celú šírku pásu na rovné plochy medzi priehlbiny. Po sňatí ochrannej fólie zo samolepiacej pásky sa obe drenážne fólie v priečnom smere spoja.

Zosilnenie kútov a hrán

V prípade vykonávania tlakovej izolácie je nutné v priesečníku dvoch rovín podkladu izolácie, kde vzniká kút alebo hrana, izolačnú fóliu pozdĺžne zosilniť prídavným pásom rovnakej fólie šírky minimálne 300 mm, na okrajoch zváraným s priebežnou fóliou. V priesečníku troch navzájom kolmých rovín podkladu sa izolácia zosilňuje privarením priestorových tvaroviek z fólie, ktorými sa zároveň dotesní daný detail. Ak nie sú pretínajúce sa roviny navzájom kolmé, použijú sa na zosilnenie ich bodového priesečníku vhodne veľké záplaty z fólie.

Etapové napojenie izolácie

Pri medziľahlých izolácií nádrží, bazénov a pod. a pri izolácií podzemných konštrukcií budovaných do tzv. „Izolačnej vane“ možno spravidla izoláciu vykonať v jedinom pracovnom zábere v celej ploche (vodorovnú aj zvislú). Príklad napojenie vodorovnej a zvislej izolácie. V ostatných prípadoch a pri rozsiahlejších objektov budovaných po častiach, je nutné v závislosti na predpokladanom postupe stavebných prác vykonávať izolačné práce po etapách. Pre každé etapové napojenie je vždy nutné ponechať dostatočne široký voľný okraj fólie, ku ktorému bude neskôr pripojená ďalšia časť izolácie. Toto dočasné ukončenie izolácie musí byť dôkladne chránené pred poškodením stavebnou činnosťou najlepšie ochranným cementovým poterom z chudobného betónu či zvýšením izolačnej prímurovky, ktorá bude pred pokračovaním ďalšej etapy odstránená. Pri návrhu úpravy dočasného ukončenie izolácie v mieste etapového spoja je nutné brať do úvahy aj predpokladanú dobu prerušenia prác. Napojenie zvislej izolácie na skôr položenú vodorovnú izoláciu sa vykonáva tzv. „spätným spojom“ a to buď v päte zvislej steny alebo nad tzv. „nízkou vaňou“ nad základovou doskou. V prípade realizácie etapového napojenie vodorovnej izolácie na predtým vykonanú zvislú izoláciu sa vykoná v I. etape dočasné prikotvenie zvislej izolácie na hornom okraji a po vytvorení vodorovnej priečky sa vykoná napojenie zvislej izolácie na položenú vodorovnú izoláciu.

Ukončenie izolačného povlaku

Ukončenie izolácie na jej hornom okraji, pokiaľ je vodotesne napojená na inú konštrukciu, je nutné realizovať najmenej:

  • 300 mm nad upraveným terénom pri izoláciách podzemných častí objektov, alebo nad max. možným dosahom stekajúcej vody pri izolovaní podláh,
  • 300 mm nad max. hladinou v nádržiach.

Ukončenie izolácie na zvislej stene, ak nie je projektom riešené inak, sa prevádza navarením okraja fólie k vopred osadenej stenovej ukončovacej lište a zatmelením jej hornej vyhnutej časti vhodným tmelom. Cez izoláciu sa natiahne vhodná konštrukcia pre vynesenie vrstvy omietky (keramid pletivo, rabicové pletivo a pod), ktorá sa na hornom povrchu ukotví tak, aby nedošlo k poškodeniu hydroizolácie a vykoná sa pohľadová omietka. Pre zakrytie následne vznikajúcich prasklín v mieste ukončenia izolačného povlaku sa použije plechový profil.

Prestup izolácie

Po obvode všetkých prestupujúcich telies musí byť vždy vytvorené vodotesné spojenie izolácie s týmto telesom. Pri izoláciách proti vode, ktoré budú alebo môžu byť namáhané hydrostatickým tlakom vody, sa napojenie pripúšťa iba zovretím izolácie medzi pevnou a voľnou oceľovú prírubu. V mieste zovretia sa izolácia zosilňuje prídavným prvkom (manžetou) z tej istej fólie a tmelením vrstvou PU tmelu.

Vzdialenosť prestupov od seba a od zvislých alebo vodorovných hrán musí byť minimálne 300 mm (aj po zateplení). Rovnako aj šírka rôznych žľabov, dutín musí byť väčšia, aby sa hydroizolácia dala spoľahlivo realizovať. Pri prestupujúcom potrubí opatreným pevnou prírubou z materiálu kompatibilného s použitým druhom fólie, je možné tiež izoláciu napojiť priamym navarením k prírube alebo prestupujúce rúrke. Izoláciou proti vlhkosti je možné izoláciou previesť na povrch prestupujúceho telesa vytvorením manžety z fólie, stiahnuté objímkou a zatmelením.

Dilatačné škáry

V mieste prechodu izolačného povlaku cez dilatačnú škáru stavebnej konštrukcie nie je potrebné vytvárať žiadnu dilatačnú úpravu izolačnej vrstvy z fólie, pretože jej prieťažnosť spolu s voľným uložením fólie medzi ochranné textílie vylučuje nebezpečenstvo porušenia fólie aj pri extrémnych pohyboch konštrukcie. Izolačný povlak sa v priestore dilatačnej škáry len zosilňuje prídavným pozdĺžnym pásom fólie rovnakej hrúbky o šírke min. 400 mm. Dilatačné škáry nevyplnené dilatačnou vložkou s pohybom do 10 mm musia mať izolačný povlak v mieste škáry podložený tuhou podložkou. Ak sa predpokladá v dilatačnej škáre posun väčší ako 10 mm namáhajúci izolačný povlak na strih, je nutné podkladovú aj ochrannú vrstvu v priestore škáry doplniť pásom z dosiek z penového polystyrénu, ktorý pri posune zmäkčí strižné hrany škáry. Rovinu dilatačnej škáry s pohybom nad 10 mm je možno tiež vyriešiť s použitím špeciálneho profilu z PVC-P.

dilatačná škára zosilnenie izolácie

dilatačná škára zosilnenie izolácie

 

Dimenzovanie plastových izolácií

Hydrofyzikálne namáhanie Varianty zloženia hydroizolačného povlaku
Vodná para povlaky z fólií, hrúbka sa určí podľa difúzneho odporu izolačnej vrstvy a priepustnosti konkrétneho materiálu
Zemná vlhkosť

 

plastová fólia hr. min. 0,25 mm
Gravitačná voda zrážková

prevádzková

plastová fólia alebo elastová fóliahr. min. 1,0 mm
Voda presakujúca zeminou na vertikálnych plochách plastová fólia hr. min. 1,2 mm,

na šikmých a zvislých plochách plastové fólie hr. 1,2 mm s tlakovou alebo vákuovou kontrolou tesnosti spojov

Voda tlaková plastová fólia hr. min. 1,5 mm s tlakovou alebo vákuovou kontrolou tesnosti spojov, alebo s celoplošnou vákuovou kontrolou tesnosti hydroizolačného systému, realizovaného systémom zdvojenia fólií s hr. min. 1,5 + 1,2 mm

Ochranná vrstva

Na vodorovných a šikmých plochách sa finálna ochranná vrstva fóliového povlaku, prekrytého geotextíliou, realizuje z dilatovaného cementového poteru alebo betónovej mazaniny min. 50 mm.

Na zvislých stenách sa fóliový povlak prekrytý textíliou, chráni pred mechanickým poškodením od zásypu tehlovou primurovkou, tuhými doskovými prvkami, prípadne profilovanou fóliou, ktorá v prípade vysokého radónového indexu plní aj funkciu odvetrávaciu, čím je v súlade s normou zaisťujúcou kombinované protiradónové opatrenia. Masívna ochrana nemusí byť použitá pri zásype z ťaženého štrkopiesku bez ostrohranných prímesí, ukladaného spôsobom vylučujúcim poškodenie izolácie. V prípade ostrohranných prímesí a technológie pri ktorej hrozí poškodenie izolácie, sa kladie textília s plošnou hmotnosťou min. 800 g.m-2 .

Ochrana zvislej izolácie, ku ktorej bude následne tesne priliehať betónová konštrukcia, nemusí byť opatrená samostatnou masívnu vrstvou, ak je vylúčené poškodenie izolácie pri montáži výstuže a pri ukladaní a hutnení betónu.

Pri dlhšom prerušení realizácie izolácie (napr. v mieste pracovných škár, etapových napojení..) musí byť navrhnutá ochrana izolácie proti prevádzkovým vplyvom dočasnou vrstvou alebo konštrukciou, ktorú je možné pred pokračovaním prác odstrániť bez poškodenia izolácie.

 

dočasná ochrana

dočasná ochrana

 

Kontrola kvality

Popis kontrol a skúšok hydroizolačnej vrstvy spodnej stavby z fólií m PVC.

Vizuálna kontrola – spojov:

Kontrola sa vykonáva po celej dĺžke spojov, posudzuje sa tvar a jednotnosť priebehu zvarov, spôsob zavalčekovania v mieste spoja, rovnobežnosť a rovinnosť hrany presahu v mieste zvaru, vruby a ryhy v spoji (tieto sú prípustné len do hĺbky 10 % hrúbky fólie a len v obmedzenom rozsahu).

Vizuálna kontrola – plochy:

Kontroluje sa neporušenosť a celistvosť v ploche.

Iskrová skúška:

Pri iskrovej skúške je ťahaná elektróda s napätím (30 až 40 kV) rýchlosťou asi 10m/ min. nad fóliou. V mieste porúch preskakujú medzi elektródou a podkladom iskry, sú poznateľné vizuálne aj akusticky. Preukaznosť skúšky je závislá na kvalite uzemnenia podkladu pod hydroizoláciou.

Skúška ihlou:

Pozostáva z ťahania kovového hrotu po spoji. Skúškou sa mechanicky overuje spojitosť a mechanická pevnosť zhotoveného spoja.

Tlaková skúška tesnosti spojov:

Táto skúška umožňuje overiť celú dĺžku dvojitého spoja jednou operáciou. Môže sa vykonávať najskôr za hodinu po ukončení zvaru. Do utesneného priestoru medzi dvomi zvarmi sa privádza stlačený vzduch ( prístroj s manometrom ). Skúšobný tlak musí byť prispôsobený teplote a materiálu fólie ( predpisuje výrobca ). Po prestávke v trvaní cca 5 min. sa po 10 minút sleduje stálosť tlaku. Tlak nesmie klesnúť o viac ako 10 %. Po otvorení uzavretého konca spoja musí tlak klesnúť na nulu. Skúšky je možné vykonávať do teploty + 60°C.

Vákuová skúška tesnosti spojov fóliovej izolácie:

Vykonáva sa odčerpaním vzduchu z kontrolovanej sekcie (spoj alebo plocha sekcie). Vlastné meranie sa vykonáva za pomoci vývevy a meracej súpravy s uzatváracím ventilom a manometrom s delením po 0,01 bar. Vákuová kontrola sa môže vykonávať najmenej po 1 hod. po zhotovení spoja hurúcovzdušným zvarom. Skúšaný sektor sa odčerpáva na 20 % atmosférického tlaku. Počas odčerpávania sa ventilom kontroluje zmena tlaku, po jeho ustálení sa ventil uzatvorí a prístroj vypne. Skúšaný sektor je tesný pokiaľ po uplynutí 10 min. od uzavretia ventilu je podtlak ustálený a celkový nárast tlaku v sektoru nie je uplynutí 10 min. väčší ako 20 % dosiahnutého podtlaku.

Stanovenie viditeľných chýb podľa STN EN 1850-2

Vybraná rolka sa položí na rovnú plochu. Prvých 10 m skúšobného materiálu sa opatrne rozvinie horným povrchom dohora a na celom povrchu sa okom dôkladne hľadajú trhliny, otvory, bubliny, škriabance, iné chyby. Rola sa potom opatrne otočí na druhú stranu a skontroluje sa rovnakým spôsobom. Pás sa blízko konca cez celú šírku prereže a v reze sa zisťuje prítomnosť vzduchových dutín.