Izolácie

Izolácia fasády

Kontaktné zatepľovacie systémy sú priemyselne vyrábané výrobky, ktoré sa dodávajú ako súbor výrobkov a využívajú sa ako tepelná ochrana budov. Na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností sa KZS dávajú na vonkajšiu stranu starých alebo nových stien alebo stropov nad otvorenými priestranstvami. Obsahujú špeciálne spájacie prostriedky (napr. soklové lišty, rohové profily a pod.), aby sa spojili s priľahlými časťami budov (napr. otvormi, nárožiami, parapetmi atď.). KZS chránia pred poveternostnými vplyvmi a zlepšujú optický vzhľad budovy. Nezvyšujú stabilitu steny alebo stropu, na ktoré sa použili Na označenie kontaktných zatepľovacích systémov sa používa aj skratka E T I C S, odvodená z anglického názvu External Thermal Insulation Composites Systems. Kontaktné zatepľovacie systémy sú na báze tepelnej izolácie z expandovaného (penového) polystyrénu EPS alebo na báze minerálnej vlny.

 

Kontaktné zatepľovacie systémy sa rozlišujú podľa pripevňovania tepelnoizolačných dosiek:

  • lepené,
  • lepené a dodatočne pripevňované rozperkovými hmoždinkami,
  • mechanicky pripevňované.

 

Kontaktný zatepľovací systém sa používa na zlepšenie tepelnoizolačnej schopnosti obvodového muriva novostavieb, ako aj na dodatočné zeteplenie obvodových plášťov starších budov. Všetky materiály v kontaktných zatepľovacích systémoch (ďalej len zatepľovacie systémy), sú vzájomne zosúladené z hľadiska mechanických vlastností a priepustnosti vodných pár, takže v systémoch nedochádza k nežiaducim napätiam ani ku kondenzácii vodných pár v kritickej zóne muriva. Zatepľovacie systémy sú ako celok odolné voči škodlivým splodinám a plynom, sú umývateľné, vodoodpudivé, mrazuvzdorné. Systémy sú zložené z nasledovných komponentov:

  • lepiaca malta,
  • tepelnoizolačná vrstva – platne z polystyrénu,
  • rozperné kotvy – hmoždinky,
  • výstužná vrstva,
  • sklovláknitá mriežka,
  • výstužná malta,
  • podkladný náter,
  • povrchová úprava tenkovrstvou omietkou.

Realizácia zatepľovania (weber therm)

Podklad

Zatepľovacie systémy je možné použiť na rôznorodý podklad, ktorý však musí byť suchý, pevný, zbavený nečistôt, voľne oddeliteľné časti muriva alebo starých omietok musia byť odstránené. Podklad musí byť dostatočne rovinný, rozdiely väčšie ako 5 mm je nutné pred začatím prác vyspraviť vápenno-cementovou omietkou. Pri rekonštrukciách a dodatočnom zatepľovaní budov je potrebné staré omietky preklepať, oduté časti odstrániť a vyspraviť. Následne je vhodné fasádu umyť a opláchnuť tlakovou vodou. Pri novostavbách je možné systém lepiť priamo na nosné murivo bez predchádzajúceho omietnutia. V tomto prípade je však potrebné prekontrolovať dôkladne vyplnenie styčných a ložných škár, prípadnú povytekanú maltu zo styčných a ložných škár treba odstrániť.

izolácia fasády

izolácia fasády

 

Klimatické podmienky

S uvedeným systémom je možné pracovať do teploty +5 °C, do jednotlivých komponentov nie je prípustné primiešavať akékoľvek prísady proti zamrznutiu. Pri spracovaní je potrebné zamedziť priamemu pôsobeniu silného vetra, dažďa a silného slnečného žiarenia, ktoré vplývajú na nerovnorodé vyschnutie jednotlivých vrstiev systému.

Prípravné práce

Skontrolovať kvalitu podkladu a úpravu klampiarskych výrobkov. Práce je možné vykonávať z lešenia, zo závesnej lávky, alebo zo šplhacej plošiny. Pri stavbe lešenia je potrebné kotvy lešenia osadiť tak, aby boli predsadené pred budúcou rovinou fasády o 50 mm viac, ako je hrúbka použitého polystyrénu. Lešenie je potrebné od budovy osadiť o 100 mm viac ako pri bežných fasádnych prácach, aby bolo možné manipulovať s polystyrénovými doskami aj v úrovni podlahy (vzdialenosť lešenia od fasády cca 300 mm a viac). Fasádne plochy je nutné pred kladením zatepľovacieho systému prekontrolovať. Pri úprave klampiarskych výrobkov musíme uvažovať s tým, že konečná rovina fasády bude predsadená pred pôvodnou o hrúbku tepelnoizolačného systému. Preto je nutné vytiahnuť parapetné plechy, oplechovanie atiky, ríms, odsadiť od budovy strešné zvody, hromozvody a ostatné konštrukcie pripevnené na povrchu fasády. Po ukončení uvedených prípravných prác sa doporučuje plochu fasády oprášiť poometaním a opláchnuť tlakovou vodou.

prípravné práce

prípravné práce

 

Založenie sokla

Na vyschnutý vopred pripravený podklad pripevníme pomocou hmoždiniek a skrutiek do dreva soklový hliníkový profil, alebo hobľovanú latu, ktoré zavážime do vodorovnej polohy. Maximálna vzdialenosť dvoch kotevných prvkov je 500 mm. Nerovnosti medzi podkladom a soklovým profilom resp. montážnou latou vyplníme dištančnými podložkami. Na zjednodušenie práce sa doporučuje v oblasti rohov používať soklové rohové profily. Pokiaľ sa tieto profily nepoužijú, musia byť hrany soklových profilov v mieste styku na rohu zrezané pod uhlom 45°. Pri zakladaní sokla pomocou ohobľovanej laty postupujeme nasledovným spôsobom: Pripevníme latu k podkladu pomocou skrutiek do dreva kde maximálna vzdialenosť dvoch skrutiek je 500 mm. Na stenu aplikujeme vrstvu lepiacej malty, do ktorej uložíme sklovláknitú mriežku tak, aby pás uložený vo vrstve lepiacej malty mal minimálnu šírku 150 mm. Následne sklovláknitú mriežku pretrieme vrstvou lepiacej malty a necháme sklovláknitú mriežku voľne visieť pod latou. Na zadnú plochu polystyrénu nanesieme po obvode a do strednej časti lepiacu maltu a platňu prilepíme tesne nad vodiacu latu. Prečnievajúcu mriežku pretiahneme po zaschnutí platne a odstránení laty okolo jej spodnej hrany a zamaltujeme ju vopred nanesenou lepiacou maltou.

Kladenie tepelnoizolačných platní (expandovaný polystyrén)

Kladenie tepelnoizolačných platní (expandovaný polystyrén)

 

Po uložení spodnej rady polystyrénových platní pokračujeme v ich kladení na väzbu smerom zdola hore a jednotlivé platne musia byť k sebe na doraz. Lepiaca malta sa nanáša na izolačné dosky celoobvodovo, kde hrúbka pásu je 10 – 20 mm, šírka pásu min. 50 mm. Do stredu platne sa aplikujú minimálne tri terče. Lepiaca malta musí tvoriť min. 40% z celkovej plochy izolantu. Je potrebné dbať na dôkladné dodržanie predpísaných detailov, najmä na obalenie polystyrénovej platne sklovláknitou mriežkou. Aby bolo možné dodržať tieto detaily, je potrebné na každom voľnom konci dosák, t.j. pod parapetným plechom, na voľnom nároží budovy, na sokloch podkladať pod platne pás mriežky, ktorým sa hrany dosák dodatočne obalia. Uloženie každej platne sa kontroluje vodováhou, zvislosť olovnicou, rovinnosť sa kontroluje hliníkovou latou dvojmetrovej dĺžky. Škáry, ktoré prípadne vzniknú medzi platňami a majú do 2 mm sa vypĺňajú montážnou penou, škáry, ktoré majú nad dva milimetre sa vypĺňajú izolantom. Je zakázané vypĺňať škáry maltou. Po prilepení platní na fasádu vykonáme ich dodatočné upevnenie rozpernými kotvami. Tento úkon sa vykonáva keď je lepiaca malta už dokonale zatvrdnutá, min. 24 hodín. Na jednu platňu dávame 2 – 3 ks rozperných kotiev, t.j. na 1 m² je spotreba 4 – 6 ks. Počet rozperných kotiev na 1 m² stanoví projektant v závislosti na polohe plochy na objekte (nárožia, výška miesta, plocha v strede steny a pod.). Rozperné kotvy musia byť kotvené v nosnej časti muriva a vzhľadom na polystyrén hlava kotvy má byť zapustená cca 2 mm do polystyrénovej platne.

Brúsenie tepelnoizolačných platní

Lepenie tepelnoizolačných platní

 

Po dokonalom zatuhnutí lepiacej malty (1 – 3 dni) pristúpime k brúseniu fasády. Účelom brúsenia je vytvoriť dokonale rovinnú plochu fasády, odstrániť drobné výstupky a nerovnosti. Brúseniu je potrebné venovať patričnú pozornosť, pretože pri neprebrúsenej ploche izolačných platní môže vzniknúť vankúšový efekt. Brúsenie sa vykonáva špeciálne k tomu určeným hoblíkom, rovinnosť brúsenia sa kontroluje dvojmetrovou hliníkovou latou.

Pred začatím armovania sa osadia všetky ukončovacie, dilatačné a tesniace lišty a výstužné prvky. Najskôr sa armujú nárožia, hrany, ostenia a nadpražia objektu a určené plochy v projektovej dokumentácií. K tomu sa používajú plastové alebo nekorodujúce rohy s už zabudovanou sklovláknitou sieťkou.

Osadenie rohovej lišty

V miestach dilatácie sa používajú špeciálne dilatačné profily s nanesenou sklovláknitou sieťkou. Pri ich napájaní sa musia dodržiavať zásady prekrývania zdola hore v min. dĺžke 20 mm. V miestach spojov rohových profilov musí byť tkanina riadne preložená min. 10 cm. V oblasti rohov okien a dverí sa vykonajú diagonálne výstuhy s plochou min. 20×30 cm, odporúča sa rozmer 25×50 cm. V styku okenného ostenia a nadpražia sa vykoná vystuženie pásmom armovacej sieťky v ostení (nadpraží) min. 15 cm od rohu na každú stranu.

Pred začatím armovania sa osadia všetky ukončovacie, dilatačné a tesniace lišty a výstužné prvky. Najskôr sa armujú nárožia, hrany, ostenia a nadpražia objektu a určené plochy v projektovej dokumentácií. K tomu sa používajú plastové alebo nekorodujúce rohy s už zabudovanou sklovláknitou sieťkou.

Okrem rohových líšt sa používajú aj profily s okapovou hranou, ktoré sa používajú pri realizácií nadpražia okien a APU lišty, ktoré sa dávajú na rámy okien pri styku s KZS.

Výstužná vrstva sa robí na vybrúsenom a očistenom povrchu tepelnoizolačných dosák.

Výstužná vrstva sa robí na vybrúsenom a očistenom povrchu tepelnoizolačných dosák.

 

Výstužná vrstva sa robí na vybrúsenom a očistenom povrchu tepelnoizolačných dosák. Na celú plochu platne sa nanesie pomocou nerezového hladidla s rovnou hranou alebo hranou so zubami 10 x 10 mm zamiešaná výstužná malta. Vopred si pripravíme pásy mriežky dlhé cca. 3000-5000 mm, aby sa s nimi dalo lepšie manipulovať. Do čerstvo nanesenej malty ukladáme mriežku, ktorú zároveň zahladzujeme hladkým antikorovým hladidlom zo stredu do strán. Jednotlivé pásy mriežky spájame vzájomne na presah min. 100 mm vo vertikálnom aj horizontálnom smere. Následne mriežku pretrieme druhou vrstvou výstužnej malty. Hrúbka výstužnej vrstvy je 3-6 mm. Pokiaľ sa nedosiahne hrúbka 3 mm v jednom pracovnom kroku, odporúča sa vykonať ďalšiu vrstvu v priebehu 12-24 hodín už bez ďalšej výstuhy. Armovacia sieťka nesmie ležať na izolácii bez lepidla. Armovacia sieťka musí byť uložená bez záhybov a z oboch strán musí byť krytá lepidlom.

Nanesenie podkladného náteru

Po vyzretí výstužnej vrstvy – na hrúbku 1 mm malty prislúcha technologická prestávka 24 hodín pri ideálnych podmienkach. Vplyvom studeného a najmä vlhkého počasia však môže dôjsť k predĺženiu technologickej prestávky. Zásada je pokračovať na dokonale vyschnutej a vyzretej ploche, v opačnom prípade hrozí riziko vzniku farebných rozdielov a fľakov na povrchovej úprave. Po dokonalom vyschnutí výstužnej vrstvy pristúpime k nanášaniu podkladového náteru. Náter pred použitím dôkladne rozmiešame, malé nerovnosti na výstužnej vrstve odstránime prebrúsením brúsnym papierom. Podkladový náter sa nanáša štetkou alebo filcovým valčekom. Náter slúži na zníženie nasiakavosti podkladu, ale aj na čiastočné zjednotenie farby podkladu s farebným odtieňom povrchovej úpravy. Preto je dôležité jeho dobré premiešanie s prípadne usadnutou vrstvou pigmentov. Pred nanesením tenkovrstvej omietky musí byť náter dokonale suchý.

Nanesenie povrchovej úpravy – tenkovrstvej omietky

Po dokonalom zaschnutí podkladového náteru – min. 12 hodín, pristúpime k nanášaniu tenkovrstvej omietky. Plochy fasády rozdelíme na pracovné zábery, ktorých volíme čo najmenšie možné množstvo. Ideálne je, ak celú plochu fasády realizujeme v jednom pracovnom zábere bez prerušenia. Styky pracovných záberov sú zväčša viditeľné aj keď sa realizujú do pásky, niekedy pri rôznych podmienkach schnutia vplyvom klimatických podmienok (vlhkosť, teplota) môžu vzniknúť aj rôzne farebné odtiene jednotlivých pracovných záberov. Pred začatím prác pozakrývame parapetné plechy, krepovou lepiacou páskou zakryjeme okenné rámy, okná prekryjeme plastikovou fóliou.

Rozmiešanú tenkovrstvú omietku nanášame na podklad antikorovým hladidlom v hrúbke rolujúcich zŕn. Preto je potrebné zloženie pracovnej čaty vytvoriť tak, že dvaja pracovníci omietku naťahujú a tretí ju finálne upravuje. Naťahovanie omietky sa robí antikorovým hladidlom, finálna úprava sa robí plastovým hladidlom.

Prerušenie prác je neprípustné až do ukončenia celej plochy. Styk viacerých farebných odtieňov omietky sa vykoná tak, že na podklad sa nalepí krepová páska, po túto sa natiahne a uhladí jeden farebný odtieň. Páska sa odstráni ešte za čerstva. Po zaschnutí omietky sa páska nalepí na hranu prvého farebného odtieňa a prakticky slúži ako jeho ochrana pred znečistením. Po pásku sa nanesie druhý farebný odtieň a páska sa odstráni.

Zatepľovanie aerogélom

Používanie klasických technológií zatepľovania polystyrénom či minerálnou vlnou sú nie len prácne, ale v mnohých prípadoch veľmi problematické. Unikátne riešenie tohto problému ponúka tepelnoizolačný náter na báze aerogélu, ktorý je priekopníkom revolučných NASA-technológii v praxi. Aerogél sa vyznačuje veľmi veľkou hustou, ale pritom veľmi jemnou vnútornou štruktúrou, pričom 95 až 99 % jeho objemu tvorí vzduch. Často je nazývaný zamrznutý dym alebo modrý dym, vyzerá ako pevná pena s hustotou 3 mg na cm3, čo je najmenšia hustota pevnej látky na svete. Tento materiál má veľa pozoruhodných vlastností vrátane extrémne nízkej tepelnej vodivosti (približne 0,017 W/mK), čo z neho robí vynikajúci tepelný izolant. Aerogél sa môže vyrobiť z rôznych vstupných materiálov, ale najčastejšie sa na jeho výrobu používa kremík alebo uhlík. Ak sa použije kremík, získa sa aerogél s najlepšou odolnosťou voči prestupu tepla vedením. Pri použití uhlíka, materiál vyniká výbornými izolačnými vlastnosťami proti prestupu tepla žiarením. Tento tepelnoizolačný náter novej technológie je použiteľný na rôzne druhy exteriérových a interiérových povrchov – na omietky, obklady, ale i na drevo či rámy okien, prípadne i priamo na sklá (napr. pri pivničných oknách), pričom na dosiahnutie požadovaných tepelnoizolačných vlastností postačujú 2 až 3 vrstvy náteru, ktorý prakticky vôbec nezasiahne do výsledného vzhľadu budovy.

Izolácia šikmej strechy a stropu

Tepelnoizolačné charakteristiky konštrukcií a požiadavky na ich špecifikáciu sú uvedené v STN 73 0540-2. Ide o primárne stanovenie parametrov, ktoré majú zaistiť dostatočnú tepelnú pohodu v interiéri. Základnou požiadavkou na šikmú strešnú konštrukciu z hľadiska tepelnej techniky je súčiniteľ prestupu tepla UN [W/(m2.K)].

Strecha plochá a šikmá so sklonom do 45° vrátane Súčiniteľ prestupu tepla UN [W/(m2·K)]
Požadovaná hodnota Odporúčaná hodnota
Strecha plochá a šikmá so sklonom do 45° vrátane 0,24 0,16
Strecha šikmá so sklonom do 45° ľahká 0,16 0,20
ťažká 0,38 0,38

 

Z akustického hľadiska je šikmá strecha obvodovým plášťom budovy a vzťahujú sa na ňu požiadavky stanovené v STN 73 0532. Pri šikmých strechách musíme zaistiť čo najvyššiu akustickú pohodu, a to najmä materiálmi s vhodnou zvukovou pohltivosťou.

 

Ekvivalentná hladina akustického tlaku A 2 m pred fasádou (dB)
noc: 22.00 h – 6.00 ≤40 41-51 46-50 51-55 56-60 61-65 66-70
deň: 6.00 h – 22.00 ≤50 51-55 56-60 61-65 66-70 71-75 76-80
Požadovaná zvuková izolácia obvodového plášťa R´w alebo DnT,w (dB)
obytné miestnosti 30 30 30 33 38 43 48
posteľové izby, vyšetrovne 30 30 33 38 43 48
kancelárie, pracovne 30 30 33 38 43

 

uloženie tepelnej izolácie

uloženie tepelnej izolácie

Zateplenie šikmých striech medzi a pod krokvami

Aplikácia difúznej fólie na vonkajšiu stranu krokiev. Fólia sa naťahuje cez krokvy a kotví sa na kontralaty. Odporúča sa použiť vysokodifúzne fólie, ktoré sa môžu dotýkať tepelnej izolácie. Fóliu umiestňujeme nad krokvy, v prípade rekonštrukcie bez výmeny strešnej krytiny medzi krokvy čo najbližšie k hornému okraju krokiev. Najčastejšie chyby sú pri výbere vhodného druhu fólie a jej nesprávna montáž – fólia býva často pri montáži narušená či nedostatočne preložená, takže nemôže dokonale plniť svoju funkciu. Pokiaľ zatepľujeme staršiu strechu, ktorá nemá pod krytinou poistnú hydroizoláciu je možné túto pridať dodatočne, vložením medzi krokvy a prichytením ku krokvovým latkám.

Aplikácia tepelnej izolácie. Potrebné je presné odmeranie svetlej vzdialenosti krokiev. Následne sa nareže izolácia v nameranej vzdialenosti krokiev s rezervou 20 mm a aplikuje sa ľahkým bočným vtlačením. Ku krokvám pripevníme oceľové závesy, na ktoré namontujeme CD profil pre sadrokartón alebo drevený obklad. V prípade dvojvrstvovej tepelnej izolácie, pod už namontovaný CD profil vkladáme druhú vrstvu tepelnej izolácie.

Zateplenie šikmých striech nad krokvami

Tepelná izolácia sa aplikuje medzi pomocný drevený rošt, ktorý korešponduje s krokvovým systémom. Dosiahnutie vyšších hodnôt súčiniteľa prechodu tepla v porovnaní so starým spôsobom zatepľovania len medzi krokvami. To je v porovnaní s ostatnými príkladmi zateplenia šikmých striech v súčasnosti zastarané a neefektívne.

zateplenie stechy

zateplenie stechy

Po položení dvoch radov izolácie ich prichytávame kontralatami. Návrh dĺžky skrutiek a ich vzdialeností závisí od hrúby tepelnej izolácie. Postup kladenia opakujeme až k hrebeňu strechy. Pri montáži kontralát pripevníme strešné laty podľa zásad platných pre konkrétny typ strešnej krytiny.

 

Izolácia vnútorných stien, priečok

Pri vnútorných stenách musíme v prvom rade zaistiť čo najvyššiu akustickú vlastnosť danej konštrukcie, ktorou je vzduchová nepriezvučnosť, teda schopnosť konštrukcie brániť prenosu zvuku z jedného priestoru do druhého. Stena alebo priečka medzi dvoma miestnosťami, ktoré majú spoločnú celú plochu deliacej konštrukcie, musí spĺňať požiadavku vyjadrenú ako minimálne R´w v tabuľke normy STN 73 0532.

Chránený priestor (prijímací)
Požiadavky Hlučný priestor R´w, DnT,w Vzduchová nepriezvučnosť (dB)
Horizontálny prestup zvuku
A. Bytové domy (okrem rodinných domov) – najmenej jedna obytná miestnosť bytu s 3 a viac obytnými miestnosťami
1 Všetky ostatné miestnosti tohto bytu, ak nie sú funkčnými súčasťami chráneného priestoru 42
B. Bytové domy – obytné miestnosti bytu
2 Všetky miestnosti iných bytov 52
3 Spoločné priestory domu (schodiská, vestibuly, chodby, terasy) 52
4 Spoločné uzavreté priestory domu (napríklad povaly, pivnice) 47
6 Prejazdy, podjazdy, garáže 57
E. Kancelárie a pracovne
22 Kancelárie a pracovne 37
23 Kancelárie a pracovne so zvýšenými nárokmi na ochranu pred hlukom 42

Požiarna odolnosť stavebných konštrukcií, teda aj vnútorných stien sa hodnotí zásadne pre celý systém, nielen pre daný izolačný výrobok. Požiadavka na nenosnú vnútornú stenu má byť stanovená v projekte požiarnej ochrany stavby. Tepelnoizolačné charakteristiky konštrukcií a požiadavky na ich špecifikáciu uvádza norma STN 73 0540-2. Ide o primárne stanovenie parametrov, ktoré majú zaistiť dostatočnú tepelnú pohodu v interiéri. Základnou požiadavkou na deliacu konštrukciu z hľadiska tepelnej techniky je súčiniteľ prestupu tepla UN [W/(m2.K)].

Požiadavky Súčiniteľ prestupu tepla
Požadovaná hodnota Odporúčaná hodnota
Vnútorná stena z vykurovaného do nevykurovaného priestoru 0,60 0,40
Vnútorná stena z vykurovaného do čiastočne vykurovaného priestoru 0,75 0,50
Stena medzi susednými budovami 1,05 0,70
Stena medzi priestormi s rozdielom teplôt do 10 °C 1,30 0,90
Stena medzi priestormi s rozdielom teplôt do 5 °C 2,70 1,80

Použitie parotesnej vrstvy možno vo väčšine prípadov odporúčať, ale nie vždy je nevyhnutná. Všeobecne sa dá povedať, že riziko kondenzácie a potreba parotesnej vrstvy zvyčajne nastanú v stenových konštrukciách pri rozdiele teplôt oddelených priestorov ≥ 10 °C.

Zateplenie stien

V prípadoch, keď nie je možné z akýchkoľvek dôvodov urobiť izoláciu zvonka, je potrebné zrealizovať izoláciu zvnútra. Postup inštalácie tepelnej izolácie:

  • na stenu sa najskôr pripevní konštrukcia z CD profilov alebo drevených hranolov, v prípade priečok sa zmontuje jedna strana priečky,
  • nameranie vzdialeností medzi roštmi, narezanie izolácie podľa rozmerov zvýšených o 2 cm a aplikácia izolácie do pripraveného roštu ľahkým vtlačením,
  • ak priečka oddeľuje priestory s rozličným režimom vykurovania alebo vykurovaný a nevykurovaný priestor, na strane teplejšieho priestoru sa musí nainštalovať parozábrana. Montáž parozábrany, ktorá musí byť starostlivo zlepená a dotesnená okolo všetkých prestupov (trubky, uchytenie radiátora atď.) a zároveň na ostatné konštrukcie (napr. stena),
  • na nosný rošt sa prichytí obklad (sadrokartón, drevotrieskové dosky apod.). Pri dvojitom opláštení sa po kompletnom osadení prvej vrstvy plášťa upevní druhá strana opláštenia s predsadením o polovicu šírky dosky v porovnaní s prvou stranou. Na záver celého procesu sa tmelia škáry medzi doskami, hlavy skrutiek a podľa predpisov sa utesňujú pripojovacie prvky.