Omietky

Vonkajšie omietky

Vápenné omietky 

  • Hrubá vápenná omietka je najjednoduchšia vonkajšia omietka. Nahadzuje sa prudko murárskou lyžicou v hrúbke 10 – 15 mm. Hovoríme jej tiež ostrá vápenná omietka. Ak jej povrch stiahneme murárskou lyžicou dostaneme stiahnutú vápennú omietku ak ho zarovnáme dreveným pravítkom alebo hladidlom potom dostaneme zatretú omietku.
  • Hladká vápenná omietka sa skladá z dvoch vrstiev. Spodnej vrstvy hrúbky 10 – 15 mm a vrchnej vrstvy asi 5 mm, ktorá sa nanáša po zatuhnutí spodnej vrstvy. Hladí sa plsteným hladidlom. Hladká vápenná omietka môže byť upravená ako ryhovaná, škrabaná, otĺkaná alebo jemná striekaná. V praxi sa môžeme stretnúť s kombináciou všetkých spôsobov na jednej fasáde.
  • Striekaná vápenná omietka sa strieka priamo na murivo bez jadra, preto je menej trvanlivá. Strieka sa pomocou metličky cez palicu. Nehodí sa na profilované častí fasády.

Vápennocementové omietky

Podkladovú vrstvu pre jadro tvorí postrek – postreková malta, ktorá má byť dostatočne riedka, aby vnikla do všetkých škár a vyrovnala nerovnosti podkladu. Jedným nahodením sa vytvára maximálne 20 mm hrubá vrstva jadra.

Jadrová omietka môže vyplniť nerovnosť podkladu do hĺbky maximálne 50 mm. Nanáša sa zdola nahor. Povrch poslednej vrstvy jadra musí byť v celom rozsahu rovinný. Každú ďalšiu vrstvu vápennej malty možno nanášať až vtedy, keď predchádzajúca vrstva zbelie. Nanesenú jadrovú vrstvu je potrebné zhutniť a zarovnať ešte pred začiatkom jej tuhnutia.

Štuková vrstva omietky tvorí poslednú vrstvu. Po celej ploche musí byť rovnako hrubá, pretože každá nerovnosť by bola viditeľná. Na výrobu omietok sa používajú rozličné druhy mált. Pozostávajú zo spojiva, z plniva, prísad a vody, pričom medzi najpoužívanejšie spojivá patrí vápno (na vnútorné omietky sa zväčša používa vzdušné, čisté a obyčajné vápno), sadra a cement. Najčastejšie sa používajú malty z hydraulického vápna alebo vápenno-cementové malty. Medzi plnivá patria piesky rôznej zrnitosti, kamenné drviny, jemné kamenné múčky. Do mált na ručné miešanie sa dáva piesok kopaný, riečny alebo drvený. Do šľachtených omietok sa pridáva drvený kameň alebo piesky vyrobené z čistých pieskovcov. Ako prísady sa používajú farbivá, prísady na zvýšenie vodotesnosti, mrazuvzdorné prísady v prípade exteriérových omietok a pod. Voda, ktorá sa pridáva do omietok má byť mäkká, bez škodlivín, bahna, solí a iných nečistôt.

 

Omietky sa dnes dajú pripraviť aj z dopredu pripravených suchých maltových zmesí. Rozdeľujeme ich na hrubé, hladké a štukové.

  • Hrubá omietka sa nahadzuje v jednej vrstve v hrúbke 15 – 20 mm. Spravidla sa realizuje na postrek z vápennocementovej malty po jeho miernom zatvrdnutí. Väčšinou sa používa k úprave provizórnych lícnych plôch a na niektoré poľnohospodárske objekty. Hovoríme jej tiež hrubá vápennocementová omietka s nezatretým povrchom. Ak povrch tejto omietky sa urovná dreveným hladidlom potom dostaneme hrubú vápennocementovú omietku so zatretým povrchom.
  • Hladká vápennocementová omietka sa zarovnáva dreveným pravítkom a dreveným hladidlom. Povrch možno dokončiť rôznymi farebnými nátermi, prípadne šľachtenými omietkami. Aby vznikla plastická štruktúra jeho povrchu možno ju opäť dozdobiť ryhovaním, odtrhávaním a pod.
  • Štuková vápennocementová omietka patrí medzi omietky, ktoré sa používajú na priečelie obytných budov. Realizuje sa z dvoch až troch vrstiev. Jadro má mať hrúbku 12 – 15 mm, štuková lícna vrstva maximálne 3 až 5 mm. Jadrová omietka býva cementová, vápenno-cementová, tepelnoizolačná alebo sanačná malta. Podklad musí byť dobre a rovnomerne nasiakavý. Všetky podklady musia byť pevné, suché, bez trhlín, bezprašné, bez voľne sa oddeliteľných častí, bez zbytkov mastnoty. Vrchnou vrstvou pri dvojvrstvovej omietke môže byť štuková malta, šľachtená omietka, tenkovrstvová omietka, nátery, prípadne vhodná nástreková látka. Povrch vonkajších omietok môže byť upravený stieraním, hladením, škrabaním, ryhovaním a pod. Ako finálne úpravy sa väčšinou používajú farebné vápenné nátery.

Cementové omietky

Sú vhodné k úprave soklov budov, nehodia sa však na priečelie, pretože sú veľmi tvrdé. Ich povrch možno ešte dotvoriť postrekom z cementovou maltou s ostrohranným pieskom alebo cementovým štukom. Existuje tiež suchá maltová zmes, ktorá je určená ako podkladný postrek na tehlové murivo, heraklit, pórobetón a pod.

Šľachtené (umelé): škrabané, striekané omietky

Škrabaná omietka sa nahadzuje na podklad (napr. brizolitová vrstva) a potom sa povrch upravuje krúživými pohybmi hladidla. Po 10 až 24 hodinách sa škrabe špeciálnymi kovovými škrabkami.

Striekaná omietka sa realizuje na hladkú omietku alebo na štukom vyrovnaný povrch. Nanáša sa ručne alebo elektrickým strojom, prípadne metličkou. Striekaná povrchová úprava je menej trvanlivá ako škrabaná.

Jednovrstvové šľachtené omietky sa dnes už väčšinou priemyselne vyrábajú ako omietkové zmesi na vápenno-cementovom základe prevažne pre strojové spracovanie. Podklad pod omietkou musí byť nepohyblivý, nezmršťujúci sa, bez vodou rozpustiteľných častíc, čistý, pevný, suchý, rovnomerný, nevykazujúci príliš vysokú savosť. Pri podkladoch z pórobetónu, heraklitu, pórovitých tehlách treba dodržať odporúčania ich výrobcov. Podklady z betónu, zmiešaného muriva treba vyskúšať a dostatočnými opatreniami ich pripraviť pre omietanie. Doporučuje sa pred nanášaním jednovrstvovej omietky na podklad naniesť cementový postrek (špric) z ostrého kameniva. Vo všeobecnosti platia príslušné ustanovenia platných noriem.

Omietky z umelého kameňa

Sú tvrdé omietky kamenicky upravované. Obsahujú kamennú drvu, cement, farbivo, piesok, hydraulické vápno, preosiatu škvaru a pod. Zmes sa dodáva už pripravená. Po zatvrdnutí (3 až 5 dní) sa líce hrubo alebo jemne oštukuje kamenickou pemrlicou (špeciálnym kladivom). Táto povrchová úprava sa používa predovšetkým u soklov, ríms a pod. U väčších plôch sa odporúča dilatovať

Dekoratívne omietky

Vhodné pre vonkajšie aj vnútorné úpravy povrchov, zvlášť vhodné na sokle, portály, piliere, stĺpy a iné. Sú vyrobené na báze syntetických živíc, akrylatových pryskyric a pod. U nás sú dostupné dekoratívne omietky ako napr. Marmolit, Carrara, a pod

Tenkovrstvové omietky

Z mált s roztokmi polymérov v organických rozpúšťadlách tvoria finálnu úpravu povrchov fasád. Polymérmalty sú kompozitné materiály, do ktorých sa ako spojivo používajú syntetické živice (akrylátové, silikónové, nenasýtené polyesterové, epoxidové a iné). Nanášajú sa na pripravený podklad v hrúbkach 1 až 5 mm pri teplote 5 až 30 oC. Podklady pod omietku sú vyzreté, súdržné vápennocementové, cementové, polymercementové omietky a tmely, a pórobetón. Rovnako možno použiť vhodne upravené povrchy penového polystyrénu, polyuretánu, ľahčených fenoplastov, izolačných omietok, vláknitých a cementovláknitých materiálov atď. Nasiakavé podklady musíme upraviť penetračným náterom, disperzným roztokom alebo v niektorých prípadoch cementovým postrekom. Objemovo nestabilizované podklady, izolačné materiály a omietky je potrebné najprv opatriť medzivrstvou z vhodne zvoleného tmelu a výstužnej mriežky. Finálna vrstva sa na pripravený podklad nanáša plastovým alebo nerezovým hladidlom, ručne alebo strojovo striekaním. Povrch možno dezénovať vhodným typom valčeku, murárskou lyžicou a pod.

Z hľadiska odolnosti fasády dôležitú úlohu zohráva geografické umiestnenie budovy, klimatické podmienky a taktiež vplyv okolia.

Jednotlivé omietky sa líšia podľa druhu použitého spojiva:

  • minerálne omietky – minerálne spojivá,
  • akrylátové omietky – spojivá na báze akrylátových živíc a syntetických polymérov,
  • silikátové omietky – spojivá na báze vodných roztokov kremičitanu draselného,
  • silikónové omietky – spojivá na báze silikónových živíc a syntetických polymérov,
  • silikátovo-silikónové omietky – spojivá na báze vodných roztokov kremičitanu draselného a silikónových živíc.

V akrylátových a silikónových omietkach sa nachádza zvýšený obsah polymérov, čím získavajú vlastnosti, ktoré ich odlišujú od minerálnych a silikátových omietok:

  • zvýšená flexibilita a odolnosť proti deformáciám,
  • nízka nasiakavosť, lepšia odolnosť proti mrazu,
  • lepšia odolnosť proti znečisteniu; polymérové spojivo je kapilárne uzavreté, a preto sa v štruktúre omietky neusadzujú nečistoty,
  • ľahká spracovateľnosť,
  • farebná stálosť; silikónové omietky vďaka nízkej alkalite (pH takmer neutrálne) majú vyššiu odolnosť proti UV žiareniu ako minerálne a silikátové omietky,
  • nižšia odolnosť proti biologickým vplyvom; akrylátové a silikónové omietky sú menej odolné proti tvorbe mikroorganizmov. Vysoko alkalické povrchy ako minerálne a silikátové omietky (pH = 12 až 13) vytvárajú bariéru pre vývoj mikroorganizmov,
  • lepšia odolnosť proti tepelným vplyvom; flexibilita akrylátových a silikónových omietok (organické väzby) kompenzuje pôsobenie týchto deformácií, čo umožňuje prevenciu vzniku mikrotrhlín vo fasáde.

Silikátovo-silikónové omietky sú zmiešané omietky na báze silikátových a silikónových spojív. Sú difúzne otvorené a majú nižšiu schopnosť absorbovať vlhkosť (v porovnaní so silikátovými omietkami). Zvýšená alkalita zaručuje odolnosť proti biologickým vplyvom. Silikátovo-silikónové omietky sú odolnejšie proti znečisteniu a veľmi ľahko sa udržiavajú čisté.

vonkajšie omietky

vonkajšie omietky

Sanačné omietky

Sú vyrábané ako suché malty s vysokým obsahom vzduchových pórov. Vyznačujú sa vysokou priepustnosťou vodných pár a zníženou kapilárnou vzlínavosťou. K trvalému sanovaniu muriva je potom potrebná sanačná omietka, ktorá vodu ani nezadržuje, ani ju v tekutej forme neprepúšťa. Okrem toho musí byť odolná proti škodlivým soliam. Celková povrchová úprava muriva je potom niekoľkovrstvová a označuje sa ako komplexný sanačný omietkový systém

 

 

Výhody sanačných omietok:

  • nemenné zloženie maltových zmesí,
  • štandardné vlastnosti vyhotovených omietkových systémov,
  • vysoký obsah pórov definovanej geometrie,
  • vysoká priepustnosť vodnej pary,
  • vytvorenie optimálnej vnútornej klímy,
  • vodoodpudivé vlastnosti štruktúry a povrchu systému,
  • zlepšené tepelnoizolačné vlastnosti systému,
  • výrazné zníženie možnosti tvorby výkvetov solí na povrchu systému,
  • predĺženie trvanlivosti povrchových úprav muriva,
  • možnosť ručného alebo strojového nanášania,
  • použitie na vlhké a zasolené murivo.

Realizácia sanačnej omietky pozostáva z:

  • prípravy podkladu a aplikácie ochrannej hydroizolačnej vrstvy,
  • zhotovenia podkladového nástreku takzvaného špricu,
  • zhotovenia jadrovej omietky,
  • zhotovenia štukovej omietky.
priprava podkladu

priprava podkladu

Zhotovenie podkladového nástreku

Zhotovenie podkladového nástreku

zhotovenie jadrovej omietky

zhotovenie jadrovej omietky

 

Starú vlhkú a zasolenú omietku treba odstrániť do výšky minimálne 80 mm nad viditeľnú hranicu vlhkosti. Škáry v murive sa vyškriabu do hĺbky 20 mm. Obitú omietku treba odstrániť z pracovného priestoru. Podkladový nástrek treba naniesť aspoň na 50 % plochy. Po technologickej prestávke 1 až 3 dni po nanesení podkladového nástreku sa povrch navlhčí a v hrúbke asi 10 až 20 mm sa ručne (murárskou lyžicou) alebo strojovo nanesie jadrová omietka. Ak treba naniesť hrúbku väčšiu ako 20 mm, musia sa realizovať viaceré vrstvy. Pred nanesením každej ďalšej vrstvy pripadá na každý mm hrúbky omietky technologická prestávka 1 deň. Pred realizáciou štukovej omietky treba podklad navlhčiť vodou do úplného nasýtenia (podľa potreby deň vopred). Skúšobným omietnutím sa zistí, či je navlhčenie dostatočné. Omietka sa nanáša murárskou lyžicou alebo naberačkou a sťahuje strhávacou latou. Štukovú omietku možno hladiť ešte za vlhka po jej nanesení alebo v prípade, že už nemá požadovanú vlhkosť, ju možno pred hladením dodatočne navlhčiť. Uvedené typy omietok (prednástrek, jadrová omietka a štuková omietka) možno vyskladať do omietkového systému v závislosti od aktuálneho stavu vlhkosti a zasolenia muriva). Stupeň zasolenia sa stanoví a vyhodnotí na základe odobratých vzoriek muriva

Samočistiace omietky

Sú založené na nanotechnologických postupoch výroby. Ich povrch má „nanoporéznu“ štruktúru, je teda mikroskopicky hladký. Nanopóry sú príliš malé na to, aby sa na ich povrchu dokázali usadiť organické či anorganické čiastočky nečistôt. Ak sa aj nejaké nečistoty usadia, účinkom UV-žiarenia, dažďa, vetra, snehu a zmien teploty na povrchu zvetrávajú a uvoľňujú sa z fasády. Takto vytvorená fasáda nepriťahuje nečistoty. K znečisteniu nedochádza aj vďaka tomu, že omietky na báze nanotechnológie majú veľmi nízky elektrostatický náboj. Fasáda tak zostáva prirodzene čistá a nie je potrebná jej dodatočná údržba. Ďalšou vlastnosťou týchto omietok je ich optimálna paropriepustnosť a schopnosť rýchleho vysušovania sa. Rýchlo sa vysušujúci povrch zabraňuje vytvoreniu podmienok pre život plesní, čím je zabezpečená odolnosť proti vzniku plesní a lišajníkov. Požiadavku na paropriepustnosť spĺňajú vďaka nižšiemu difúznemu odporu.

Hydrofobizovné omietky

Hydrofobizačné úpravy zvyšujú obrannú schopnosť omietok proti prenikaniu dažďovej vody alebo vzlínaniu vlhkosti do konštrukcie. Podstatou hydrofobizácie je zníženie uhlu zmáčania povrchu, čo znamená, že voda nemôže vytvoriť súvislý film a povrch je menej nasiakavý. Hydrofobizovaná omietka je paropriepustná.